Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Farský úrad

Farské oznamy 3. Adventná nedeľa

 

 

Farské oznamy 3. adventná nedeľa.jpg

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Rímskokatolícka Cirkev, farnosť Oravský Podzámok,

Oravský Podzámok 15, 027 41 Oravský Podzámok

Veľadôstojný pán farár František, veľadôstojný pán kaplán Peter sestry a bratia.

Udalosti, ktoré sa stali v týždni od 09. decembra  do 14. decembra 2018 rozvírili predvianočnú atmosféru v našej farnosti.

Hospodárska rada farnosti a pastoračná rada farnosti vyjadruje podporu duchovným otcom pri práci v duchovnej i materiálnej oblasti vo farnosti.

Odpustenie a milosrdenstvo sú slová, ktoré zvlášť v tomto adventnom období dostávajú konkrétny význam.

Modlime sa spoločne za našich duchovných otcov i za celé farské spoločenstvo.

Pochválený buď Ježiš Kristus!

V Oravskom  Podzámku  na 3. Adventnú nedeľu    16. decembra  2018     

   Pastoračná rada farnosti                            

   Hospodárska rada farnosti                                      

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Predvianočná spoveď 2018 v Dolnokubínskom dekanáte

Dolná časť

Dátum                    Miesto                     Spovedanie                             Spovedanie

16.12. nedeľa         Žaškov                                                                   14.00 – 15.30

                               Veličná,, Istebné                                                    14.00 – 15.30

18.12.  utorok         Pribiš                                                                      14.00 – 15.30

                               Pucov                                                                     14.30 - 16.30

19.12.  streda         Kňažia                                                                    14.30 – 16.30

20.12.  štvrtok        Malatiná                                                                  14.30 – 16.30

21.12.  piatok         Zázrivá               10.30 – 12.00                               13.30 – 15.00

22.12.  sobota   Dolný KubínFK, Br.,10.00 – 12.00                               14.00 – 16.30

23.12.  nedeľa  Dolný Kubín  Brezovec                                                 14.00 – 17.00

 

 

Horná časť

Dátum                               Miesto                 Spovedanie                              Spovedanie

16.12.  nedeľa       Oravský Podzámok                                                          14.00 – 16.00

                              Dolná Lehota                                                                   15.30 - 16.00

18.12.   utorok       Sedl. Dubová                                                                   14.00 – 15.00

                              Horná Lehota                                                                   15.00 – 16.30

19.12.   streda       Dlhá nad Oravou                                                              14.00 – 16.00

20.12.   štvrtok      Chlebnice                         11.00 – 12.30                           14.00 – 16.00

21.12.   piatok       Krivá                                                                                  14.00 – 16.00

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

Pastiersky list

Konferencie biskupov Slovenska

Upevňovanie zväzkov lásky a pokoja v medziľudských vzťahoch

 

Drahí bratia a sestry!

Pred niekoľkými chvíľami sme na adventnom venci zapálili prvú sviecu. Pri jeho požehnaní sme prosili, aby tak ako na ňom bude pribúdať svetlo, rástla aj naša láska k Pánu Ježišovi. Advent je očakávaním Kristovho príchodu. Tešíme sa na Narodenie Pána a zároveň sa pripravujeme na jeho druhý príchod na konci čias.

V evanjeliu sme počuli ako Pán Ježiš predpokladá obavy svojich učeníkov: hovorí o znameniach na hviezdach, na slnku i na mesiaci, a tiež o strachu, ktorý s tým bude spojený. Učeníkom však dodáva odvahu, aby sa nebáli – majú zdvihnúť hlavu, lebo sa blíži ich vykúpenie. Na týchto slovách, ktoré sú adresované aj nám, vidíme starostlivosť Božieho Syna. Dopredu nás upozorňuje, že prídu ťažké chvíle, ale aj povzbudzuje, aby nás nepremohol strach a ponúka rady, ako dobre obstáť. Kristovi záleží na každom jednom z nás. V podobnom duchu si môžeme všimnúť aj starostlivosť svätého Pavla, ktorý píše Solúnčanom. Tiež im dáva rady, ako sa pripraviť na Pánov deň. A nemenej pozorný je aj prorok Jeremiáš, ktorého hlas zaznieva z dávnej minulosti – i on pridáva nádej a pripomína prísľub spásy, ktorý Boh určite splní.

To sa uskutočňuje v Ježišovi Kristovi. Boží Syn prichádza na svet, aby hľadal, čo sa stratilo. Pomáha nám vrátiť sa na cestu, ktorá vedie k Otcovi; vyslobodzuje nás z pút strachu a z pasce hriechov. Adventné sviece symbolizujú svetlo, ktoré ukazuje Božiu cestu. „Lux mundi" – svetlo sveta – rozjasní betlehemskú jaskyňu a zachráni stratených. To je radostná zvesť pre všetkých!

Nás kresťanov tento zdroj svetla volá, aby sme ho sprostredkovali druhým. To dokážeme vtedy, ak sa obrátime tvárou k nemu. Nie sme schopní poskytnúť svetlo sami zo seba; môžeme iba odovzdávať svetlo Božie, byť nástrojmi jeho šírenia. Preto sa k zdroju svetla nesmieme obracať chrbtom. Naopak, máme byť „bez úhony a vo svätosti pred Bohom", píše svätý Pavol. K tomu nám v Advente pomáha spytovanie svedomia a prijatie sviatosti zmierenia. Nezabudnime na to! Iba potom,  keď sa necháme prežiariť Božím svetlom, môžeme byť spolupracovníkmi na diele evanjelia.

V tomto svetle máme potom prijať za svoju túžbu Boha po spáse ľudí a jeho starostlivosť o nich. Kristus preto prichádza, Pavol a Jeremiáš preto píšu, lebo sa vložili do Božej starostlivosti o spásu duší. Keď si toto uvedomíme, pochopíme, že svetlo sprostredkované kresťanmi nemá byť svetlom do očí, ktoré oslepuje, ale svetlom pre nohy, ktorým pomáha kráčať. Našou úlohou nie je „posvietiť si" na tých, čo uviazli alebo zablúdili, ale pozvať ich na cestu k Bohu. Túžiť po tom, aby čím skôr pochopili a čím ľahšie objavili jeho dobrotu. V duchu slov svätého Pavla preto prosíme Pána, aby zveľadil a rozhojnil našu lásku – nielen k veriacim, ale voči všetkým ľuďom.

Toto vám chceme, drahí bratia a sestry, na začiatku Adventu pripomenúť a o to vás poprosiť: rozhodnime sa upevňovať zväzky lásky a pokoja! Neprispievajme k rozbrojom, zvadám a hádkam. Nedajme sa k nim vyprovokovať: hoci od druhých zažijeme príkorie, výsmech, či pohŕdanie, prosme Pána, aby posilnil naše srdcia, aby sme dokázali reagovať s láskou.

Znepokojene sledujeme, ako sa z našej spoločnosti vytráca úcta. Medziľudské vzťahy za posledné roky zhrubli; na mnohých miestach sa ľudia k druhým chovajú nezdvorilo a sebecky. Žiaľ, tieto spôsoby prenikli do súkromného aj verejného života: dostali sa do politiky, kultúry i médií. Prosíme, vráťme sa k úcte! Začnime každý sám od seba, nepoukazujme na iných. Učme sa k ľuďom pristupovať s trpezlivosťou a láskou. Nie je to ľahké: je to však kresťanská služba, naše povolanie. To, že si niektorí našu láskavosť a slušnosť zamenia so slabosťou, nech nás nevyvedie z miery. Vytrvajme!

V našej spoločnosti silnie vedomie práva na vlastný názor, no bez rešpektu voči akejkoľvek autorite: učiteľovi, lekárovi, policajtovi, sudcovi, predstaviteľovi štátu, kňazovi. Tak ako je jasné, že nositeľ autority sa musí správať na úrovni úradu, ktorý zastáva, musí zostať jasné, že mu prináleží úcta a rešpekt, bez ktorých naša spoločnosť nemôže fungovať.

Popri úcte k autoritám je potrebné zachovať úctu k názorovým oponentom. Šíri sa mentalita vzájomného znevažovania či dokonca mávanie zdvihnutými päsťami: a zapáčilo sa to aj niektorým kresťanom. Heslo „ja ti ukážem!" nezodpovedá kresťanskej viere o nič lepšie, ako hrozba „ja si na teba posvietim!" To nie je našou úlohou. Správnejšie pochopili výzvu evanjelia naši predkovia, keď do svojich porekadiel zaradili zásadu „kto do teba kameňom, ty doňho chlebom". Nazbierajme odvahu vrátiť sa k takémuto spôsobu „obrany". To je najúčinnejšie nastavenie zrkadla aj najlepšia pomoc tým, čo zblúdili. Pripomeňme si, že naším cieľom nemá byť získanie moci nad spoločnosťou, ale jej vnútorná premena mocou kríža. Ten je naším symbolom. Nie kameň ani meč.

Nenavštevujme webové stránky, ktoré podporujú neznášanlivosť a pohŕdanie druhými. Nepodporujme také stránky! „Čím je duša v tele, tým sú kresťania vo svete", môžeme čítať v starobylom Liste Diognetovi: našou úlohou je spoločnosť spájať, nie rozdeľovať. Úsilie zjednocovať nám však nebráni svedčiť o evanjeliu a držať sa pravdy o živote, rodine, manželstve, človeku a jeho dôstojnosti. To, že si životom podľa evanjelia vyslúžime nevôľu, nech nikoho neprekvapí. Pripomeňme si, že kresťania sa snažia milovať „aj tých, čo ich nenávidia. Keď im nadávajú, oni žehnajú. Vydané zákony poslúchajú, no svojím životom ľudské zákony prevyšujú!" (List Diognetovi, 2. stor.)

Drahí bratia a sestry, ak chceme byť svetlom pre svet, stoja pred nami náročné požiadavky. Na ich splnenie nestačia len naše sily. Evanjelium nás preto pozýva k modlitbe. Zároveň k striedmosti a zdržanlivosti. Aby nám srdcia „neoťaželi" neresťami a starosťami o pozemské veci.

Striedmosť v užívaní svetských dobier, ktorú kresťanstvo hlása, nikdy nebude populárna. K čomu vedie svojvôľa a strata zdržanlivosti však vidíme na príklade škandálov, ktoré zasiahli spoločnosť i Cirkev. Práve preto nesmieme podľahnúť „bezbrehosti" ani naivnej predstave, že nám neostáva iné, než uvoľňovať mravy a rušiť požiadavky náročných predpisov – údajne pre uľahčenie a zlepšenie života. Kresťanská láska má iné smerovanie. Ovládanie žiadostivostí nie je škodlivé, ale prospešné, ba priam nevyhnuté na dobro medziľudských vzťahov.

Aj v tomto Advente bdejme a modlime sa. Na neúctu odpovedajme úctou. Na uvoľňovanie mravov zdržanlivosťou a sebaovládaním. Na ohrozenie života nenarodených či starých a chorých veľkodušnosťou k životu, ochotou slúžiť a pomáhať. A dajme si aspoň jedno dobré predsavzatie: pokúsim sa o väčšiu láskavosť k druhým! Tak sa môžeme pripraviť na príchod Pána, a čím viacerým pomôcť nájsť cestu k nemu. Takto spoločne, v láske a bez strachu, chceme raz stáť pred Synom človeka, ktorého s radosťou očakávame.

Pozdravujú Vás, žehnajú a o modlitbu prosia vaši otcovia biskupi.

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

TURÍCE

Milí veriaci, každoročne 50 – ty deň po vzkriesení Pána Ježiša Krista a 10- ty deň po jeho Nanebovstúpení si v Cirkvi pripomíname príchod tretej Božskej osoby, ktorý spôsobil v srdciach apoštolov viditeľnú premenu. Predtým ustráchaní za zatvorenými dverami, teraz vychádzajú vonku a ohlasujú radostnú zvesť takým úžasným spôsobom, že sa hneď dalo pokrstiť tritisíc ľudí.

Ten istý Duch Boží má moc premeniť aj mňa! Ako najlepšie spoznám jeho pôsobenie v mojom živote? Prichádza nenápadne v túžbe pripodobniť môj život Ježišovmu životu. Je v odhodlaní žiť v pravde, čisto a mravne, byť obetavejším, milším, láskavejším voči blížnym. Vzbudzuje vo mne túžbu odstraňovať všetko, čo prekáža Ježišovi, aby natrvalo prebýval v mojom srdci. Jeho pôsobením sa v mojom živote môžu udiať veľké veci.

V životopise sv. Magdalény de Pazzi, karmelitánky, čítame, akým vnútorným nepokojom, búrkou rôznych výčitiek, pochybností a malomyseľnosti bola zmietaná i za obrannými murami kláštora vo Florencii. Modlitby sa zdali pre ňu zbytočné. Pokušenia doliehali na ňu tak silne, že bola na pokraji zúfalstva a rúhania. Celých päť rokov bol jej život ako krehká lodička na rozbúrenom mori. Už sa domnievala, že je stratená. Bolo to na svätodušný sviatok v roku 1590, keď celá zlomená a duševne chorá, podobná viac tieňu ako človeku, pokľakla Magdaléna s ostatnými spolusestrami k Pánovmu stolu. A hľa, sotva prijala Sviatostného Spasiteľa, pocítila sladkú úľavu a pokoj vo svojom srdci. Jej smrteľná bledá tvar sa rozjasnila a zapadnuté oči sa rozžiarili radosťou. Duch Svätý vstúpil do jej duše. Keď prišla potom do jedálne, s radostnými slzami na tvári stískala svojím rehoľným sestrám ruky a volala :“Búrka prešla, ďakujme Duchu Svätému za to a oslávme ho naveky“!

I my, povzbudení svätou Magdalénou de Pazii, nájdime si denne čas na prosbu k Duchu Svätému, aby nás viedol k plnému poznaniu Boha a k jeho oslave celým svojím životom. Keď pocítim vlažnosť vo vzťahu k Ježišovi, hneď mám volať: „Príď Duchu Svätý! Keď čítam Božie slovo a zdá sa mi, že mi to nič nedáva : Príď Duchu Svätý a naplň ma! Keď vidím deti, priateľov, príbuzných, kolegov, že kráčajú po zlých cestách, hneď volám : Príď , Duchu Svätý a dotkni sa ich srdca! On je vždy pri mne, otázka je, či stojím o jeho pomoc a dary.

DUCH SVATÝ, SVOJOU BLÍZKOSŤOU MA POSILŇUJ A PREMIEŇAJ !

 

                                                                                                             Vdp. František Čureja

                                                                                                                                        farár

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 

Zamyslenie sa nad tajomstvom eucharistie

Na jar 1992 uskutočnil Gallupov ústav prieskum verejnej mienky týkajúci sa postojov katolíkov ku svätému prijímaniu v USA. Prieskum ukázal veľký zmätok, pokiaľ ide o najzákladnejšiu pravdu viery. Len 30 % účastníkov prieskumu verilo, že skutočne prijíma Telo a Krv Pána Ježiša. 29 % si myslelo, že prijíma chlieb a víno, ktoré symbolizujú Ježišovho ducha a učenie, 10 % chápalo to, čo robí ako prijímanie chleba a vína, v ktorých je akoby prítomný Pán Ježiš. 23 % bolo toho názoru, že to čo prijímajú, sa stalo Kristovým Telom a Krvou pre ich osobnú vieru. Teda len 30 % zvolilo to, čo je skutočne katolíckym učením. Ostatné voľby predstavovalo rôzne protestantské formy. Bolo to veľké znepokojenie nad postojom katolíkov. Ale čo si myslíte, zmenil sa postoj katolíkov za tú dobu k eucharistii?.

Náš Spasiteľ pri poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil obetu svojho tela a svojej krvi, aby ňou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kríža, kým nepríde, aby tak zveril Cirkvi  pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania.

Spôsob Kristovej prítomnosti pod eucharistickými spôsobmi je jediný svojho druhu. V eucharistii je prítomný opravdivo, skutočne a podstatne – teda celý Kristus. Že v tejto sviatosti je pravé Kristovo telo a pravá Kristova krv, ako hovorí svätý Tomáš, nemožno poznať zmyslami, ale iba vierou, ktorá sa opiera o Božiu autoritu.

Prijímanie eucharistie nás zjednocuje s Ježišom Kristom, zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste, očisťuje od všedných hriechov a chráni pred budúcimi hriechmi všednými, ale už aj ťažkými, posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť a spája nás so všetkými veriacimi do jedného mystického Kristovho tela – Cirkvi.

Ježiš pri poslednej večeri ustanovil i sviatosť kňazstva, lebo len platne vysvätení kňazi môžu konsekrovať chlieb a víno , aby sa stali Pánovým telom a jeho krvou  a kňaz pri sv. omši koná v osobe Krista Hlavy – in persona Christi Capitis  agens.                                                               

Drahí veriaci, urobili nás rôzne technické vymoženosti lepšími? Mobilné telefónny zaplavujú svet. Počítače nestačia starnúť, už ich vytláčajú nové , genetické inovácie chcú klamať človeka, potraty, eutanázia...adť. Je vari život lepší? Nie náš život nie je lepší! Len jedno nikto nevie : Prečo to robíme?

Ťapko bol pes ako každý iný, len jeho zvedavosť prevyšovala bežný psí štandard. Jedného dňa uvidel na druhej strane cesty kocúra. Zvyšok sveta pre neho prestal existovať. Rozbehol sa za ním práve vo chvíli, keď okolo prechádzalo čistiace auto. To ho priam „vcucalo“ medzi čistiace kotúče. Zdesení ľudia okamžite prinútili vodiča, aby zastavil. Keď otvorili kontajner, našli Ťapka vo vnútri zježeného od strachu, ale živého a doráňaného.

Napriek tomu, že človek je korunou stvorenia, niekedy sa správame rovnako ako Ťapko. Stačí, aby našu myseľ upútalo niečo pekné alebo zaujímavé a prestaneme vnímať svet okolo seba. Stáva sa to často a môže to mať skutočne katastrofálne následky.

Boh pozná veľmi dobre psychiku človeka. Preto nám radí, aby sme neustále premýšľali o všetkom, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, čo má dobrú povesť a čo sa považuje za cnosť.

Zdravá viera v Eucharistiu, hodné prijímanie Eucharistie po dobrej sviatosti zmierenia a ľútosti  s náležitou prípravou môže nám pomôcť k správnej orientácii v tomto živote a k večnému životu.

Vdp. František Čureja

farár

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

JEŽIŠOVO  ZMŔTVYCHSTANIE  PRAVDA  ČI  LOŽ ?!

 

Mnohí ľudia dnešnej doby majú pochybnosti a neistoty vo viere v Ježišovo zmŕtvychvstanie. Môžu to byť pozostatky z dlhoročnej protináboženskej kampane, keď sa umelo konštruovali rozličné neuvážené zlomyseľné námietky proti viere, alebo sú to  relativistické, liberálne názory šíriace sa v súčasnosti  skrze médiá na zneistenie viery dnešného človeka. Ba dokonca aj Sväté písmo, ktoré nám podáva správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní , spomína jednu námietku proti zmŕtvychvstaniu Pána Ježiša. Židovskí veľkňazi podplatili rímskych vojakov, aby medzi vtedajším ľudom v Jeruzaleme šírili nepravdu, že Ježiš nevstal z mŕtvych, ale bol v noci svojimi učeníkmi z hrobu ukradnutý.

Je to pravdaže neuvážená námietka, lebo ak vojaci spali, nemohli vidieť, ako apoštoli prišli a ukradli Ježišovo telo z hrobu.

Podobne neuvážené, ba zlomyseľné námietky sa šíria v súčasnosti, že Ježiš na kríži vôbec nezomrel, lebo mu neboli polámané kosti. Však čo sa stane s človekom , ktorému sa kópiou prebodne bok a prebodne sa tým aj srdce človeka ?!

Takéto námietky proti viere vo zmŕtvychvstanie Ježiša sa šíria dnes najmä medzi mládežou a strednou generáciou, lebo oni majú byť odovzdávateľmi viery budúcim pokoleniam.

Istý vysokoškolský profesor pedagogickej fakulty v Bratislave hovoril svojím študentom: „Neverte v Ježišovo zmŕtvychvstanie, lebo niet takého svedka, ktorý by na vlastné oči videl, ako Ježiš vstal z hrobu. Pre mňa Ježišovo zmŕtvychvstanie nie je historickou pravdou, pretože k historickej pravde sa vyžaduje svedectvo očitých svedkov.“  Niektorí študenti jeho námietkou boli skľúčení a preto so svojou ťažkosťou sa zverili kňazovi. Kňaz ich vypočul, vstal a z regálu kníh vzal encyklopédiu astronómie a položil ju na stôl. Kňaz začal hovoriť : „Tu v tejto knihe stojí, že z medziplanetárneho priestoru dopadajú občas na povrch Zeme meteority. Najväčší dopadol na zem v juhozápadnej Afrike v oblasti Grootfontaine. Vedci, ktorí ho objavili v roku 1920, zistili, že váži 66 – tisíc kilogramov, a dali mu meno Hoba.“ A kňaz pokračoval: „Nikto na svete nevidel na vlastné oči dopad tohto velikánskeho meteoritu na zem. Každému stačí, keď vedci svedčia, že balvan nazvaný Hoba je meteorit z medziplanetárneho priestoru. My ani takýchto očitých svedkov nepotrebujeme. Veríme vedcom. A tak isto nepotrebujeme svedkov, ktorí by na vlastné oči videli Ježišovo zmŕtvychvstanie, stačí, že jestvujú svedkovia, ktorí svedčia, že na vlastné oči videli po Ježišovom pochovaní Pána Ježiša živého. Takých svedkov máme.

Apoštoli, ktorým sa zjavil Ježiš buď jednotlivo Šimonovi a Jakubovi, alebo ku ktorým prišiel vzkriesený Ježiš , keď boli zhromaždení vo večeradle a rozprával sa s nimi a jedol.

Svedkami vzkrieseného Pána sú Emauzskí učeníci, ktorým vysvetľoval Sväté písmo a stoloval s nimi.

Takzvaný neveriaci Tomáš, ktorý sa zdráhal uveriť, že Pán vstal z mŕtvych, dokiaľ sa ho rukami nedotkne.

Svedkami vzkrieseného Pána sú stodvadsiati mužovia, ktorí sa zhromaždili, aby spomedzi seba vyvolili namiesto Judáša náhradníka, ktorý by bol oficiálne svedkom vzkrieseného Ježiša.

Významnými svedkami vzkrieseného Pána sú mužovia, ktorých bolo pospolu vyše päťsto, keď sa im zjavil zmŕtvychvstalý Ježiš. A keď apoštol Pavol v liste Korinťanom spomína toto veľkolepé zjavenie, tvrdí, že väčšina z nich ešte žije. A táto veta z tohto listu je pravý historický dôkaz o vzkriesenom Ježišovi.

Svedectvo podávajú i nábožné ženy Mária Magdaléna a Mária Kleopasova. Keď odchádzali od prázdneho hrobu, išiel im v ústrety Ježiš a povedal im : „Pozdravujem vás“

Azda najsilnejším svedkom vzkrieseného Ježiša je apoštol Pavol, lebo on prv prenasledoval tých čo uverili v Ježišovo zmŕtvychvstanie, ale na ceste do Damasku ho zastavil vzkriesený Ježiš a oslovil : „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ A Šavol sa ho opýtal: „Kto si Pane?“ A on mu odpovedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ“

A dôležité pre nás je, že mnohí z týchto svedkov bez váhania položili životy za toto svoje svedectvo.“

A kňaz zakončil svoje vysvetlenie takto : „Vidíte milí študenti, my nepotrebujeme takých svedkov, ktorí by na vlastné oči videli, ako Ježiš vstal z hrobu, nám stačia takí svedkovia, ktorí na vlastné oči videli na tretí deň po pohrebe živého , zmŕtvychvstalého Pána Ježiša.

A pretože, takí hodnoverní svedkovia v historických dokumentoch jestvujú, Ježišovo zmŕtvychvstanie je historickou pravdou a je základom našej viery v Ježiša Krista.

No, prečo niektorí ľudia stále vyhľadávajú námietky proti viere. Je dokázané, že to robia nie z vedeckých dôvodov, ale z dôvodov ospravedlnenia svojho pohodlného konzumného života.

Viera vo zmŕtvychvstalého Ježiša Krista si od nás vyžaduje obetovať svoje pohodlie a žiť podľa Desatora a Evanjelia.

Príčiny námietok proti viere v Boha, proti viere v Ježišovo zmŕtvychvstanie, proti viere v posmrtný život, proti Cirkvi, ktorú ustanovil Ježiš nehľadajme hneď v rozume a vo vede, ale najprv skúmajme, či máme čisté srdce od svojich vášní, závislostí, nerestí, nenávisti. Lebo iba čisté srdce naplnené láskou môže prijať vieru v zmŕtvychvstalého Ježiša Krista.

                                                                                                 Vdp. František Čureja farár

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Milí veriaci,

v tomto roku po prvý krát v našej farnosti po skončení slávenia Veľkonočnej vigílie sa uskutoční obrad sväteniny - požehnania veľkonočných pokrmov.

Čo znamená zvyk žehnania veľkonočných pokrmov ?

 Požehnanie je chválou Boha. Modlíme sa nad Božími darmi a pri ich používaní. Zdôrazňuje sa tak vzťah k Bohu a k veciam okolo nás ako Božím darom. Požehnanie dáva veciam zmysel na základe viery a vyjadruje vzťah človeka k svetu vo svetle viery. Takáto chvála Stvoriteľa zahŕňa aj prosbu o spasiteľnú Božiu moc v Ježišovi Kristovi. Prosby sa netýkajú samotných vecí, ale ľudí, ktorí ich budú užívať, aby im pomáhali nachádzať cestu k Bohu a vidieť láskyplnú Božiu starostlivosť.

Žehnanie pokrmov na Veľkú noc súvisí so starou prísnou pôstnou disciplínou. Podľa nej bolo v pôste zakázané požívanie nielen mäsa, ale aj vajec a syra. Tieto dlho odriekané pokrmy boli na Veľkú noc požehnané pre ich prvé domáce použitie. Avšak bola v nich skrytá aj symbolika Veľkej noci. Aj v dnešnej dobe  táto symbolika pokrmov má pre nás veľký význam. 

Chlieb je znamením života, zároveň nám pripomína Kristove slová o zrne, ktoré musí zomrieť, aby mohlo priniesť úrodu.

Mäso je symbolikou toho, že Kristus je pravý veľkonočný baránok.

Na červeno zafarbené vajíčka pripomínajú nám kvapky krvi, ktorú Kristus prelial za nás a zároveň pripomínajú hrob. Vo vajíčku sa skrýva život, ktorý sa zrodí tak, že rozdrví škrupinu vajíčka. Škrupina symbolizuje skalu zapečaťujúcu Kristov hrob.

Chren symbolizuje klince, ktorými bol Kristus pribitý na kríži. Jeho pálivosť nám má pripomenúť utrpenie, ktorú Kristus prežíval na kríži.

Požehnanie veľkonočných pokrmov nám pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma hostinou lásky – agapé. O to vlastne žiadame aj v úvode obradu požehnania jedál, keď prosíme Krista, aby bol naším hosťom a aby nám zoslal svoje požehnanie na pokrmy a aby v nás upevnil vedomie nášho spoločenstva s ním.

Aj konštitúcia II. Vatikánskeho koncilu Sacrosanctum Concilium hovorí, každé správne užívanie hmotných vecí sa dá zamerať na posvätenie človeka a oslavu Boha. V dnešnej hektickej dobe, kedy sa hodnotové rebríčky ľudí upierajú skôr k materiálnym veciam, je vysluhovanie sväteniny akou je požehnávanie veľkonočných pokrmov zvlášť vhodné. Poukazuje človeku, že nielen zvláštne predmety sa požehnávajú (sochy, ružence adť.), ale aj predmety bežnej spotreby a jedlo možno správnym užívaním zamerať na posvätenie človeka a hlavne oslavu Boha.

Aký je obsah veľkonočného košíka?  

Šunka, klobáska, môže byť aj slaninka, pletenec alebo vianočka či bochník chleba,

maslo, syr, soľ, ktorú použijeme na varenie veľkonočného obeda, chren, bábovka,

vajíčka a celý košík môžeme ozdobiť veľkonočným baránkom.

                                                                                                Vdp. František Čureja farár

 

velkonocny-kosik-s-paskou-s-hrozienkami.jpg

 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

To najkrajšie o Bohu v stvorení a v zjavení.

                                                       /pôstné zamyslenie/

 

Ako čítame v knihe „Genezis“, Boh stvoril nebo a zem a tiež človeka, aby naplnil zem.

Od prvého dňa ako začal svoje dielo stvorenia, oddelil svetlo od tmy. Svetlo nazval dňom a tmu nocou. Tak pokračoval ďalšie dni, až kým nenaplnil vody vodným živočíšstvom a zem rastlinami a všetkým potrebným pre život človeka a Boh videl ,že je to dobré. Potom Boh povedal : „Urobme človeka na náš obraz, na Boží obraz - muža a ženu stvoril“.

Boh ich požehnal a povedal Eve :“Naplňte zem a podmaňte si ju. Vzrastajte a množte sa.“

Takto bolo všetko stvorené a človek sa má starať o všetku túto nádheru a zveľaďovať ju.

Boh stvoril človeka na Boží obraz  a práve preto, každý jeden z nás sa máme snažiť, si tento obraz ochraňovať, zveľaďovať, posvätcovať a tak budovať vo svojom srdci Božieho ducha.(čo je naše svedomie)

Pri narodení človeka je muž a žena, ktorí nám dávajú telo, ale Boh vstupuje a dáva dušu, bez ktorej nie je možný život a preto každé dieťa je Boží dar. Pomocou Božieho ducha máme v sebe budovať Božie kráľovstvo a potom ho šíriť okolo seba v našich rodinách, farnostiach, a všade, kde sa nachádzame, aby sme boli svedkami viery.

Boh si vyvolil obyčajné nazaretské dievča Máriu ,už pri jej narodení za matku jeho syna. Keď sa naplnili dni, poslal Boh anjela Gabriela, aby zvestoval Márií, že sa stane matkou Božieho syna. Tak nám Boh poslal svojho syna, aby sa vo všetkom podobal nám, okrem hriechu. Mária prijala Božiu vôľu a pri návšteve Alžbety nám zanechala krásne slová:

„Magnifikát“

Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,     a sväté je jeho meno, a jeho milosrdenstvo z pokolenia s tými čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.            

Ujal sa Izraela svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil naším otcom Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

Mária všetko uchovávala vo svojom srdci, lebo tiež nevedela presne, aký má Boh s ňou plán, ale všetko prijala s pokorou.

Ľud Izraela očakával príchod narodenia Mesiáša, ktorého Boh prisľúbil skrze prorokov. Boh stvoril človeka pre Božie kráľovstvo:“ Ak sa ty naplníš dobrom, aj dobro z teba vychádza.“

 Je dôležité čo človek do seba púšťa, do svojho srdca, pretože ak sa naplníš zlom, to zlo si robí s nami čo chce. Chráňme si našu dušu a musíme sa naučiť používať svedomie. Tak ako je vonkajší svet, musíme pomenovať všetko okolo nás. Pomenovať veci je veľmi dôležité, je to otvorený systém: pocity, vízie, ilúzie, vášne, ale aj zlé veci, máme však svedomie a to je Boh. Svedomie je svet kde sa stretáva Boh a človek.

Ježiš je prisľúbený Mesiáš .Boh nám poslal svojho syna aby sa narodil tak ako my, žil tak ako my, rástol a robil všetko ako človek, aby sa s nami celkom stotožnil.

Panna Mária a svätý Jozef sa oň veľmi starali a robili všetko čo im Boh zjavil na ochranu Ježiša. Veď vieme, že Herodes chcel usmrtiť Ježiša, lebo nechápal jeho zmysel života na zemi a bál sa o svoje  kráľovstvo a moc, ktorú mal. Nevedel, že Ježiš prišiel na svet aby nám pripravil kráľovstvo nebeské v nebeskej vlasti. Svätý Ján Krstiteľ pripravoval cestu a hlásal príchod Mesiáša a hovoril: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

Ježiš prišiel za Jánom, aby sa dal pokrstiť. Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť a ty prichádzaš ku mne?“. Ježiš mu povedal: „Len to nechaj tak, lebo sa patrí aby sa splnilo čo je spravodlivé.“ Keď ho pokrstil, hneď vystúpil z vody. V tom sa otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ,ako holubica ,zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný syn, v ňom mám zaľúbenie.“ Ježiš chcel prijať od Jána krst, aby nám dal príklad veľkej pokory a postavil sa medzi hriešnikov, ktorých hriechy vzal na seba. Krstom začal Ježiš svoje poslanie.

Ježiš bol pokúšaný diablom, keď sa utiahol na púšť a dovolil toto pokúšanie na naše poučenie. Mnoho pokušení preň pripravil: „Ak si Syn Boží, povedz nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ Na inom mieste: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď Boh dá svojim Anjelom príkaz a vezmú ťa na ruky.“ Zaviedol ho na vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a moc: „Toto všetko ti dám ak padneš na kolená a budeš sa mi klaňať.“

Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď satan, lebo je napísané - Pánovi svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Potom diabol od neho odišiel.

Ježiš svojim prvým zázrakom na svadbe v Káne Galilejskej vyjavil svoje božstvo. Počas celých troch rokov, kadiaľ chodil dobre robil – vyučoval, uzdravoval, vyháňal zlých duchov. Pán Ježiš povedal: „Ľuďom sa odpustí každý hriech a rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí.“

Ježiš prichádza do Jeruzalema, lebo sa blížili sviatky nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Ale satan si vždy nájde cestu k nám, ak mu to dovolíme, a tak sa stalo aj Judášovi, ktorý bol jedným z dvanástich apoštolov. Ježiš však mal poslanie od Boha Otca, ktoré mal splniť príchodom narodenia na zemi a preto dáva pripraviť poslednú večeru,ktorú má stráviť s apoštolmi a  hovorí : „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.“ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky lámal a dával im hovoriac: „Toto je moje Telo, ktoré sa dáva za vás.“ Podobne vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“

A týmto nám zanechal Ježiš najväčší dar a to je Eucharistia,aby bol stále prítomný medzi nami.

Ježiš vedel že umrie na kríži a prijal smrť za nás všetkých, aby nám pripravil spásu a večný život v nebeskom kráľovstve.

Zmysel Ježišových slov je: „Keď sa tak kruto a neúprosne zaobchádza s nevinnými, o čo prísnejšie a neúprosnejšie budú potrestaní hriešnici, zaťažení ťažkými hriechmi.“ Vieme, že Ježiš na tretí deň vstal z mŕtvych, ako aj povedal na inom mieste: „Zbúram tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Vtedy myslel na chrám svojho tela a tak sa aj stalo.

Ježiš svojou smrťou nás vykúpil, vystúpil na nebesia, zoslal nám Ducha Svätého a sedí po pravici Otca. Ani jeho učeníci všetko hneď nechápali a nerozumeli tomu čo hovorí. Spomenuli si na jeho slová: „Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“

Pri narodení sme sa stali Božími deťmi, boli sme stvorení na Boží obraz, stali sme sa chrámom Ducha Svätého a preto máme žiť podľa týchto čností, chrániť sa zlého a pripravovať si cestu pre život večný v nebi.

                                                                                                           člen pastoračnej rady

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Duchovné slovo farára farnosti

KRÍŽ

Znamením kríža začíname a končíme deň a všetky modlitby. Rob ho pomaly, veľkým pohybom od čela na prsia, od jedného ramena k druhému. Je to znamenie vesmíru a znamenie vykúpenia. Na kríži náš Pán vykúpil všetkých ľudí. Krížom posväcuje človeka až do posledného vlákna jeho bytosti. Preto toto znamenie robíme pred modlitbou, aby do nás vnieslo poriadok a zapálilo nás, spojilo s Bohom naše myšlienky, srdce a vieru. Po modlitbe, aby v nás zostalo to, čo nám Boh daroval.  ( Romano Guardini)

Zmyslom pôstneho obdobia, ktorý Cirkev každoročne prežíva je NIE JA – ALE KRISTUS. Či nie je to požiadavka nášho Pána? „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, nech vezme svoj kríž a ma nasleduje“ (Mt 16,24). Hľa, krédo nášho duchovného života. „Kto nevezme svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto sa usiluje nájsť svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10,38-39).

Aké strohé a smutné by boli tieto slová večnej Pravdy, keby sme mali na zreteli len seba a svoje chúťky. Zriekanie, sebazápor, kríž – to bolí!

My kresťania sme však ľudia budúcnosti a večnosti. Veď Kristove utrpenie a smrť na kríži, ak by po ňom nemalo nasledovať slávne vzkriesenie jeho i naše , by bolo nezmyselné. „Ak len v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí... Ak mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nevstal. A ak Kristus nevstal, naša viera je bláznovstvom“ (1 Kor 15,19,16-17).

Iba viera vo večný život s Kristom v Bohu dávala silu mučeníkom a všetkým veľkým trpiteľom zniesť i najväčšie muky. Dokonca po nich túžili, lebo chceli čím skôr „zomrieť a byť s Kristom“ (Flp 1,23). Napr. pri príležitosti otvorenia Kolosea cisár Trajan usporiadal veľké hry, v rámci ktorých bolo veľa kresťanov predhodených dravej zveri. Slávny starokresťanský biskup sv. Ignác z Antiochie, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v roku 107,  cestou z Malej Ázie do Ríma napísal kresťanom sedem listov, ktoré patria medzi skvosty starokresťanského písomníctva. V liste Rimanom píše: „Zaprisahám vás, aby ste mi neprejavovali nepatričnú priazeň. Dovoľte, aby som sa stal pokrmom divej zveri, žeby som tak mohol dosiahnuť Boha. Som pšenicou Božou a musím byť rozomletý zubami dravcov, aby bol zo mňa čistý chlieb Kristov...(LH 17.X.)

Sv. Terézia Ježiškova pred smrťou v hrozných bolestiach si zavzdychala : „Nikdy som nemyslela, že človek môže toľko trpieť, no nechcela by som trpieť menej!“

V tomto pôstnom období si uvedomme, že kríž v našom živote má nezastupiteľné miesto. Nikto nežije bez kríža, či veriaci alebo neveriaci. „...vy všetci počujte ma : Boh vás miluje! Je vo vás, či to už chápete alebo nie. Je vám bližší, než ste vy sami sebe. „Nech vás preto nič neznepokojuje, nech vás nič netrápi! Všetko sa pominie, iba Boh zostáva ten istý. Trpezlivosť všetko dosiahne. Kto Boha má, tomu nemôže nič chýbať. Boh sám stačí“ (Sv. Terézia – učiteľka Cirkvi).

Nasledujúcich štyridsať dni máme príležitosť intenzívnejšie prežívať Božiu prítomnosť,  možnosť zmeniť svoje srdce a tým sa stávať podobným Ježišovi, objavovať nekonečnú Božiu lásku k nám, jeho milosrdenstvo a prítomnosť na každom kroku nášho života.

V pôste niektorí z nás si dávajú  predsavzatia, určité druhy obiet, sebazáporov, však jedno majme na pamäti, tu nejde o výkon, o veľký zoznam úloh, ktoré chcem splniť, lebo ma to nakoniec môže viesť ku strachu, či to dokážem. Skôr by bolo lepšie sa pokúsiť prijať pôstny čas ako veľkú šancu zmeniť svoj duchovný život lepším a dôslednejším poznávaním Ježiša Krista, skrze modlitbu, Sväté písmo, svätú omšu, krížovú cestu, adoráciu, ale aj sebazápormi, ochotnou službou iným. Zriekať sa nemusím iba jedla, ale aj stravy, ktorá ničí moje srdce. Lenivosť, naviazanosť na počítač, televízor, túžba mať stále viac...

Pochopiť  Kristov kríž neznamená, že život kresťana je dlhá „šnúra“ ťažkostí, krížov, nepríjemností, odriekania si a odmena za toto je kdesi veľmi ďaleko. Je pravdou, že viac nás láka život ľudí, ktorí si žijú zdanlivo šťastne a bezproblémovo, lebo neprijali do svojho života Kristovu „školu kríža“. Vymenili si trvalú radosť, večný život s Bohom za chvíľkové šťastie,  užívanie si. Urobili veľký „hazard“ s večnosťou!

Život veriaceho či neveriaceho človeka je a bude vždy spätý s krížom, veď On vie ako ma môže zaťažiť a koľko unesiem. Uvedomme si, že Kristus chce cezo mňa niesť kríž sveta.

(Spracované podľa kníh:  Veľkosť a tragédia človeka – Viliam Hoťka, Každý deň s Božím Slovom –Štefánia Beňová)

                                                                                                 Vdp. František Čureja   farár

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Duchovné slovo farára farnosti

 

Malý plamienok sviece v tme na cintoríne postačí na našu orientáciu –  plamienok opravdivej viery v Boha postačí, aby sme nezblúdili v tme sveta.

 

Vážení občania – veriaci Oravského Podzámku,

    prvé dni v  mesiaci november, každoročne prežívame takzvané dušičkové dni.  V tieto dni navštevujeme cintoríny, kde sú pochované telá našich príbuzných, známych, priateľov, ako prejav našej spomienky na nich a lásky, kladieme na ich hroby kvety, zapaľujeme sviečky. Zapaľujeme sviece, aby sme osvetlili tajomstvo života, zatiaľ pre nás nepoznaného.                  V každom z nás je túžba po večnosti  a akosi podvedome si hovoríme, že nie je možné, aby smrťou bolo všetkému koniec. Človek veriaci v Boha  či neveriaci kladie si otázky : „Ako je to  s posmrtným životom?  Prečo človek chce veriť v posmrtný život?“.  Dostatočnú odpoveď nám dáva psychoanalýza človeka.

V osobností každého človeka pôsobí mocný neuvedomovaný pud sebazáchovy, takže v štruktúre nášho bytia je zakorenená túžba po nesmrteľnosti. Kto verí v posmrtný život sleduje podnet vlastného podvedomia. Kto tvrdí, že   neverí vo večný život, reaguje na najväčšie túžby svojej osobnosti odmietaním. Aby sa vylúčili všetky nedorozumenia a nepochopenia, treba povedať, že exaktná veda, nedáva nijaký dôkaz o posmrtnom živote. To by presahovalo jej možnosti, ale konštatuje : „V hĺbke ľudskej osobnosti je presvedčenie, že existuje prežitie“.

Už starovekí Rimania verili v nesmrteľnosť duše. Svedectvom ich viery vo večný život sú nápisy na hrobkách : „Domus aeterna – večný domov“. No, nielen starovekí Rimania, ale ľudia všetkých národov od najvzdialenejšej histórie dbali o to, aby si uctili svojich mŕtvych a aby s nimi ostali v styku.

   Aj židovský národ veril v posmrtný život a ako prvý  starozákonný prorok  Daniel  opisuje náuku o vzkriesení mŕtvych a spáse tých, čo sú zapísaní v  „knihe života“.

   Katolícka  cirkev v istote  prázdneho hrobu Ježiša a zmŕtvýchstalého Krista   vo svetle  evanjelia od prvopočiatku pevne verí vo večný život. Verí v existenciu neba, očistca a pekla.           Viete si predstaviť galériu obrazov v ktorej sú vystavené exponáty rôznych autorov z rôznych storočí?  Zaiste! Pri jej prehliadke, sprievodca galérie sa snaží vám objasniť niektoré vaše neznalosti a podať vám čo najlepší výklad. Takou galériou známych i neznámych svätcov je i oslávená Cirkev, ktorú v  prvý novembrový deň  Cirkev pozýva na prehliadku vrcholných diel nášho Stvoriteľa. Boli to obyčajní ľudia, avšak predsa „soľou zeme a svetlom sveta“,  lebo pochopili  a svojím životom naplnili to, čo od nás očakáva Ježiš. Od svojich učeníkov absolútne čistý úmysel lásky voči nemu. Od svojich nasledovníkov bezvýhradnú oddanosť svojej osobe a svojmu kráľovstvu.  

   Aj my môžeme byť “soľou a svetlom sveta“, keď svojou vierou v Neho a predovšetkým skutkami v živote budeme svedčiť o živom Bohu. Ježiš hovorí, že každý, kto počúva jeho slovo a neplní ho vo svojom živote sa podobá hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. I prišiel lejak, nastali povodne, zaduli vetry a oborili sa na ten dom až sa zrútil s veľkým rachotom.

On – Kristus nám nekladie ako otrokom minimálne požiadavky, ale vyžaduje od nás radostný život v láske. Veľkosť jeho nárokov nie sú nám na ťarchu, pokým ich prežívame vo svetle radostnej zvesti. Ježišov „nový zákon lásky – nová spravodlivosť“ , vyjadrené v blahoslavenstvách a zákon jeho Otca nám daný skrze Mojžiša a starozákonných prorokov , nie sú v protirečení, veď Ježiš hovorí „neprišiel som zrušiť zákon alebo prorokov, ale zdokonaliť“.

Boh dáva blaženosť a kladie požiadavky. Tu si možno povieme: “ dosiahnutie blaženosti vo večnosti je možné iba pre mravne dokonalých, ktorí v retrospektíve vidia svoj život bez škvŕn a chýb“. Áno, kým nie sme dokonalí, nemôžeme mať účasť na jeho blaženosti a vidieť ho z tváre do tváre. Však slová, ktoré Pán Ježiš povedal na hore blahoslavenstiev: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení  milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“  -  nepripúšťajú pochybnosť o tom, že jeho jasavé „Blahoslavení“ vzťahuje sa na chudobných, pracujúcich a unavených, na malých a biednych na zemi, ktorí stoja pred ním v pokore a nie v pýche. Veď tí, ktorí zomrú v stave ľahkého hriechu, ale nie sú mravné dokonalí môžu nadobudnúť dokonalosť v cirkvi trpiacej (v očistci), na ktorú si osobitne spomíname pri pamiatke na všetkých verných zosnulých  2. novembra.  

   Našu vieru v očistec potvrdzuje samotné Písmo sväté : zo starozákonnej druhej knihy Machabejcov  vyplýva, že zomrelí po tomto živote môžu obsiahnuť odpustenie svojich  hriechov, preto obety a modlitby živých sú užitočné pre zomrelých.

   Vážení občania – veriaci Oravského Podzámku, každý z nás je povolaný požívať blaženosť, byť svätým. Na to, aby sme to dosiahli, je však potrebné za každých okolnosti byť mravne dokonalejším, mať čisté zmýšľanie,  žiariť bezpodmienečnou láskou k blížnemu, v živote byť premieňaný v spolupráci s Kristom v „život svätosti“. Nebeský otec nás k tomu posilňuje nádejou v prisľúbené veľké svetlo, v ktorom uzrieme všetko, čo pri sviečke na cintoríne ešte nemôžeme pochopiť. Čím viac sa nám zdá život po smrti nepochopiteľný, tým viac potrebujeme Ježišovo svetlo evanjelia, aby sme poznali, že sme v očakávaní sveta, ktorý nemôžeme pochopiť ani pojať ľudskými zmyslami.   

                                                                                          Vdp. František Čureja   farár

 

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Oravský Podzámok v Rádiu Lumen

V nedeľu 22. októbra 2017 navštívil našu farnosť redaktor Rádia Lumen Andrej Baldovský. Cieľom bolo predstaviť históriu a súčasnosť farnosti.   Históriu obce a cirkvi priblížil Ing. Cyril Urban.  Mgr.Ing. František Čureja farár  porozprával o svojom pôsobení od vysvätenia za kňaza a o doterajších skúsenostiach z práce v našej farnosti.  O plánoch do budúcnosti na poli duchovnom i materiálnom.

Ďalšie rozhovory poskytli Andrej Majkút, Helena Forgáčová, Silvia Karasková, Michaela Plaváková, Ľudmila Maceková, Blanka Karasková, Mária Ľubeková.

Celú reláciu si môžete vypočuť v archíve Rádia Lumen.

Link:       http://www.lumen.sk/archiv.html?page=1#archiv

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

 

 

 

 

 

 

ZBIERKY NA OPRAVU KOSTOLA

Zbierky na opravu kostola sv. Jána Nepomuckého v Oravskom Podzámku sa budú konať jedenkrát za mesiac, a to každú štvrtú nedeľu v mesiaci, vždy po sv. omši pri východe z kostola resp. kaplnky.

Zbierky sa budú uskutočňovať až do doby kým sa kostol z vonka i z vnútra nezreštauruje, vrátane oltárov a ostatného zariadenia.

 

Ak, by niekto chcel obetovať na opravu kostola finančný milodar, môže tak uskutočniť vždy v pondelok po zbierke v kostole na farskom úrade v Oravskom Podzámku v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., kde milodar príjmu pani Martina Červeňová a pani Mária Ľubeková.  V Dolnej Lehote  prijímaním finančných milodarov je poverená pani Mária Červeňová, číslo domu 577. Darcovi bude vystavený príjmový pokladničný doklad.

Rátaním zbierok v Oravskom Podzámku sú poverení  pán Juraj Majkút a pán Ivan Babinský. V Dolnej Lehote v kaplnke rátaním zbierok je poverený pán Jozef Záhora.

 

Pre účel zbierok a finančných milodarov je  zriadený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Dolný Kubín  osobitný účet na ktorý budú financie zo zbierok odvádzané. Z tohto účtu budú uhrádzané výdavky spojené s opravami.

Číslo účtu je:  IBAN SK90 0900 0000 0051 3618 6310

Na tento účet je možné zasielať  Vaše finančné milodary.

Disponovať z účtom budú mať právo pani Martina Červeňová a pani Mária Ľubeková.

Hospodárska rada farnosti Oravský Podzámok

Farár farnosti Oravský Podzámok vdp. František Čureja

 

 

20160422_121837.jpg

 

 Kostol sv.Jána Nepomuckého v Oravskom Podzámku

 

Farský kostol sv. Jána Nepomuckého

Kostol sv. Jána Nepomuckého sa nachádza uprostred „dolného“ podzámockého námestia, neďaleko farskej budovy.

V súčasnosti objekt pôsobí architektonicky a výtvarne uceleným dojmom s kompaktne zachovaným interiérovým mobiliárom. Je jednoloďový s krátkym transeptom (priečnou loďou), s presbytériom s polygonálnym záverom. Zo západnej strany presbytéria je pristavaná dvojpodlažná sakristia s oratóriom na poschodí a na severnej strane je predstavaná veža na štvorcovom pôdoryse. Pod kostolom sa na

Budova fary je postavená na obdĺžnikovom pôdoryse orientovanom pozdĺž námestia približne severojužným smerom. V strede fasády medzi dvojicou okien je nika so sochou sv. Jána Nepomuckého, patróna farského kostola. Na fasáde, v blízkosti vstupu do budovy, sú pamätné tabule venované K. Medveckému a F. Paňákovi. Všetky nárožia budovy sú zdobené plastickým kvádrovaním.

 

Farský úrad v Oravskom Podzámku Farský úrad v Oravskom Podzámku

 

 

 


 

Úradné hodiny

Pondelok:7.30 - 15.00
Utoroknestránkový deň
Streda7.30 - 17.00
Štvrtoknestránkový deň
Piatoknestránkový deň

obedňajšia prestávka:
12.00 - 13.00

dnes je: 19.12.2018

meniny má: Judita

webygroup
ÚvodÚvodná stránka