Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Osobnosti obce

Osobnosti obce

Ján Dieška
- bol jezuitom, teológom, filozofom, náboženským publicistom a prekladateľom

*10.september 1911, Oravský Podzámok – Dolná Lehota

/ 29.augusta 1988, Poprad

 

Narodil sa v Dolnej Lehote, počas stredoškolského štúdia na gymnáziu v Ružomberku vstúpil v roku 1927 do Spoločnosti Ježišovej (jezuisti). Po maturite v roku 1931 študoval filozofiu v Belgicku a na britskom ostrove Jersey. Teológiu študoval v rokoch 1936-1940 na Lublinskej katolícke univerzite v Poľsku, v talianskom Chieri a v Ríme na Pápežskom východnom inštitúte. Za kňaza bol vysvätený v roku 1939 Po vykonaní tretej aprobácie vo Florencii, v oku 1941, pôsobil ako špirituál a kazateľ v Bratislave. Neskôr vyučoval dejiny filozofie na Teologickom inštitúte jezuitov v Piešťanoch, následne ich aj prednášal na Filozofickej fakulte na Slovenskej univerzite v Piešťanoch. Po likvidácii kláštorov v roku 1955 bol internovaný v Jasove, neskôr v Podolínci. Po prepustení sa v rokoch 1951-1953 skrýval v Ružomberku. V roku 1953 ho Štátna bezpečnosť objavila a poslala na jedenásť rokov do väzenia, kde sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil. Od roku 1976 žil na dôchodku v Bratislave a od roku 1982 v Charitnom dome v Báči. Ján Dieška zomrel v Poprade v roku 1988. Bol to literárne činný človek, ktorý prispieval aj do časopisu Posol Božského Srdca Ježišovho, v ktorého redakcii aj pracoval. Prispieval aj do ďalších periodík. Publikoval aj tri knižné diela z oblasti spirituálnej filozofie a množstvo štúdií a úvah.

 

 

Štefan Chomistek
- právnik a rozhlasový redaktor

*1917, Oravský Podzámok – Dolná Lehota
/január 1974, Londýn

 

Štefan Chomistek bol právnikom, ale zároveň aj rozhlasovým redaktorom. Po štúdiu na gymnázium v Dolnom Kubíne pokračoval na Právnickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave. V roku 1944 bol promovaný. Neskôr pracoval na Úrade pre zahraničie v Bratislave. V roku 1948 odcestoval na študijný pobyt do škótskeho Edinburgu. Počas tohto obdobia sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Eillen. Následne sa po krátkej dobe odsťahoval do Toronata v Kanade. V roku 1967 sa vracia späť do Európy, konkrétne do Londýna. Tu pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. V Londýne napokon aj zomrel a tam zostali aj pochované jeho telesné pozostatky. Bol veľkým ctiteľom a milovníkom slovenského národa a jeho kultúry.

 

Mária Jančová
- učiteľka, spisovateľka

*25.december 1908, Oravský Podzámok – Dolná Lehota
/20.august 2003, Bratislava

Vlastným menom Mária Hečková bola učiteľkou a spisovateľkou. Študovala na gymnáziu v Dolnom Kubíne a v Košiciach. Neskôr absolvovala dva semestre na Filozofickej fakulte a kurz na učiteľskom ústave v Bratislave. Učila na ľudových školách vo Vozokanoch, Radošinej, Veľkých Levároch, Česklísi (časť Bernolákovo) a nakoniec v Martine. Pracovala aj ako redaktorka vydavateľstva Mladé letá.

Prvé básne publikovala časopisecky, knižne debutovala zbierkou Blahoslavení (1940) a Kvet pri ceste (1947). Potom sa preorientovala na prózu – zbierky poviedok Bochník (1950), Divé husi (1960). Najvýraznejšie sa presadila v oblasti literatúry pre deti a mládež, dielami Rozprávky starej matere (1953), O kapsičke, čo nechcela chodiť do školy (1964), Kojko hľadá rozprávku (1965), Carlucci (1966), Braček a sestrička (1973), Žofkine rozprávky (1979).

Jej prozaické diela boli preložené do viacerých jazykov, ako do češtiny, lužickej srbčiny, maďarčiny, ruštiny a srbčiny. Mária Jančová sa venovala aj prekladateľskej činnosti z češtiny. Ako publicistka uverejňovala spomienkové a literárne články v novinách, ale najmä v časopisoch (Slniečko, Slovenska, Slov. pohľady a iné).

 

Emil Joštiak
- učiteľ, včelár a publicista

*13.august 1889, Oravský Podzámok – Dolná Lehota
/23.september 1962, Senica

Študoval na gymnáziu v Trstenej, v rokoch 1904-1908 na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. V rokoch 1908-1910 pôsobil ako učiteľ v Hruštíne, v rokoch 1910-1911 v Iliašovciach a napokon v rokoch 1911-1946 bol riaditeľom ľudovej školy v Oravskom Podzámku. Od roku 1946 žil na dôchodku v Tvrdošíne, neskôr do roku 1955 v Senici.

Od roku 1923 sa intenzívne zaoberal včelárstvom. Zaviedol chov včelej matky pre horské oblasti. Bol správcom chovateľskej a oplodňovacej stanice v Oravskom Podzámku. Venoval sa taktiež liečeniu včelích chorôb, bol tvorcom umelého včelieho roja, ktorý dostal po ňom svoje meno. Od roku 1929 bol funkcionárom Zemského ústredia včelárskych spolkov pre Slovensko, odborným učiteľom včelárstva od roku 1934 predsedom odboru ústrednej organizácie pre včelársku osvetu a vyučovanie. Od roku 1939 bol redaktorom časopisu Slovenský včelár, v ktorom často publikoval. V roku 1930 založil a neskôr aj dirigoval Spevokol oravských učiteľov. Bol výborným znalcom jazyka a na jeho výučbu vytvoril učebnice.

 

Karol Anton Medvecký
- slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie

*8.jún 1875, Oravský Podzámok
/12.december 1937, Bojnice

Karol Anton Medvecký pochádzal zo starého šľachtického rodu Medvecký z Medvedzeiho a Malého Bysterca. Ľudovú školu navštevoval v Oravskom Podzámku. Gymnázium navštevoval v rokoch 1887-1895. Študoval v Trstenej, Ružomberku, Banskej Štiavnici, Lučenci a Košiciach. Po ukončení teológie v roku 1899 na seminári v Banskej Bystrici, bol 3. júla 1899 vo Svätom Kríži nad Hronom vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Detve, Krupine, Jastrabej, Veľkom Poli, Píle, Beňuši a Detvianskej Hute. Bol administrátorom farnosti na Donovaloch, Brehoch a Prochoti. Roku 1909 sa stal farárom v Bacúrove, kde strávil desať rokov. Pre svoje vlastenecké postoje, ktoré vyjadroval v osvetovej práci a v článkoch bol cirkevnou vrchnosťou perzekvovaný.

Stal sa členom Slovenskej národnej strany, počas prvej svetovej vojny však odmietal politiku jej vedenia. Zapojil sa do československého odboja. V lete 1917 vystriedal Jozefa Gregora Tajovského vo funkcii tajomníka SNS. Roku 1918 sa stal tajomníkom SNR. V rokoch
1918-1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia. Zároveň pôsobil aj ako referent pre katolícke a cirkevné záležitosti na ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline a Bratislave, kde sa podieľal na usporiadaní cirkevno-politických záležitostí na Slovensku. Odmietal spoluprácu s Andrejom Hlinkom a Slovenskou ľudovou stranou. Od roku 1920 pôsobil ako farár v Bojniciach. Umrel 12.decembra 1937. Súčasťou jeho národnopolitických a národnokultúrnych úsilí bola vlastivedná bádateľská práca. Patril k najaktívnejším členom a funkcionárom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Bol blízkym spolupracovníkom jej zakladateľa Andreja Kmeťa. Roku 1926 sa ako predseda MSS pričinil o znovuvydávanie jej tlačových orgánov Časopis a Sborník MSS, ktoré zároveň aj redigoval. Podieľal sa na budovaní zbierkových fondov Slovenského národného múzea, najmä etnografických. Zasadzoval sa o navrátenie muzeálnych predmetov z Maďarska, ktoré boli zo Slovenska odcudzené za Uhorska. Patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenského múzejníctva.

 

František Paňák
- slovenský rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ

*25.janurá 1908, Oravský Podzámok
/28.október 1997, Košice

Narodil sa 25.januára 1908 v dreveničke pod Oravským hradom v Oravskom Podzámku. Otec bol zamestnancom Oravského komposesorátu. Popri zamestnaní hospodáril s manželkou Máriou na malom gazdovstve prenajatom od panstva. Vychovali v skromných pomeroch 5 detí.

František, ako výborný študent, získal štátnu podporu na štúdium vo Francúzsku, kde na lýceu v Nimes a maturite v Dijone skončil strednú školu s vyznamenaním. V štúdiu pokračoval na Karlovej univerzite v Prahe na právnickej fakulte. Tu bol členom spolku Detvan a dva roky zastával funkciu predsedu, tak ako pred ním Vavro Šrobár a M. R. Štefánik. Od roku 1928 pracoval v predsedníctve Medzinárodnej študentskej konfederácie (CIS). Bol súčasne sekretárom Malej študentskej dohody (MŠD) v Prahe, kde mal úzke kontakty s predsedami európskych študentských organizácií, ale aj USA a Japonska. Po ukončení právnických štúdií pracoval na Prezídiu zemského úradu v Prahe a ako dobrý národovec prijal v roku 1934 miesto právnika v Matici slovenskej v Martine. Odmietol však vstúpiť do aktívnej politiky a v roku 1938 vstúpil do rehole jezuitov. (SJ).

Vzdelanie si ďalej prehĺbil štúdiom filozofie v Záhrebe a teológie v Banskej Bystrici a vo Francúzsku.

 

Jozef Benický
- notár, prozaik

*6.marec 1903, Bobrovník
/19.marec 1959, Oravský Podzámok

Študoval na gymnáziu v Bratislave, od roku 1941 pôsobil ako notár v Oravskom Podzámku, kde aj zomrel. Napísal viacero prozaických prác: Horalova láska, Goralov klobúk, Kameň na hranici a román o pašerákoch na Spiši pod názvom Gunbala. Jeho diela vyšli v periodikách Rozvoj, Nový svet, Slovenské hlasy, Vesna a ďalšie.

Jeho syn Karol Benický (*13.apríl 1940, Spišské Hanušovce,/2.august 2011,Praha), ktorý vyrastal v Oravskom Podzámku, sa stal významným medzinárodne uznávaným umeleckým fotografom, nakladateľom a dizajnérom.


 

Úradné hodiny

Pondelok:7.30 - 15.00
Utoroknestránkový deň
Streda7.30 - 17.00
Štvrtok7.30 - 15.00
Piatoknestránkový deň

obedňajšia prestávka:
12.00 - 13.00

dnes je: 22.5.2017

meniny má: Júlia, Juliana

webygroup
ÚvodÚvodná stránka