Oravský Podzámok

Otázka vzniku obcí je väčšinou problematická z hľadiska presnosti roku ich založenia. Všeobecne sa dá povedať, že doba založenia obce vychádza z času zmienky o obci v  dostupných historických dokumentoch, listinných dokladoch doteraz známych. V čase rozhodnutia panovníka, obec ako osada už často existovala, alebo v miestach kde si to strategické dôvody vyžiadali, vznikať začala.

Ako príklad možno uviesť Oravský Podzámok. Ako osada existoval už v časoch Krista. Dokazujú to vykopávky. V historických dokumentoch doteraz nájdených sa však spomína až v roku 1267, kedy už hradné bralo bolo dávno osídlené. Prvá zmienka o obci Oravský Podzámok pochádza z roku 1559. Bola to však obec? Bol to Thurzov majetok. Hospodárilo sa tu na Thurzovom majetku, ktorý nepodliehal uhorským správnym úradom ani po zavedení tzv. slúžnovských obvodov po roku 1777. Pozemky, budovy, zariadenia a peniaze na opravy, údržbu a výstavbu boli vtedy len v rukách Oravského komposesorátu /OK/. V tomto sa v podstate nič nezmenilo ani po roku 1848.

Až zákon z roku 1886, ktorý novelizoval zákon z roku 1871, upravoval právne postavenie obce v plnom rozsahu. Obec však aj naďalej musela hradiť svoje výdavky z vlastného majetku. Ak ho nemala, ostala závislá na vlastníkovi majetku. V Oravskom Podzámku, ale aj v mnohých iných obciach Oravy, bol hlavným vlastníkom Oravský komposesorát. Odkedy teda boli obce samostatné správne jednotky, je otázkou.

Zákon určil, že samosprávu obce tvoril richtár, dvaja prísažní - zriadenci obce viazaní voči obecnej správe prísahou - ako volené orgány a úradníci. Bol tu tiež notár, obvodný lekár a sirotský otec. Vo veľkých obciach boli až štyria prísažní ako aj podrichtár a pokladník. Obec Oravský Podzámok bola zo začiatku samostatná. Podliehala len hradnej vrchnosti a len hrad zamestnával jej občanov. Aj po zriadení obcí v roku 1866 administratívnym nariadením mala obecný úrad ustanovený a platený Oravským komposesorátom /OK/. Ten uhrádzal aj obecné výdavky. Richtár nemal praktický žiadnu vonkajšiu právomoc a ani prácu v úrade, lebo administratívne a finančné záležitosti vybavovali príslušní zamestnanci OK.

Aby sa aspoň formálne vyhovelo zákonu, príslušný slúžnovský úrad v Tvrdošíne zriadil v obci obecný úrad nepodliehajúci priamo OK. Bol však umiestnený v budove č. 14 patriacej do majetku OK. Prvým richtárom v obci bol Ján Kováčik, miestny obuvník, ktorý túto funkciu zastával takmer tridsať rokov. Po ňom nastúpil Štefan Janák, miestny kováč, ktorý plnil svoju funkciu ešte za prvej ČSR. Ďalším starostom v poradí bol Jozef Smižár, miestny stolár. Keď zomrel, nastúpil na jeho miesto Alexander Šmeringai - kominársky majster, ktorý zostal vo funkcii až do konca jestvovania OK.