Heraldické symboly

Súčasný erb Oravského Podzámku je používaný od roku 2004. Na rozdiel od väčšiny erbov oravských miest a obcí nevychádza z motívu uplatneného na historickej pečati obce z 19. storočia, ale z návrhu erbu pochádzajúceho z roku 1880 s romantickou pripomienkou legendy o templároch.

V roku 1880 vytvoril budapeštiansky archivár a heraldik Gustáv Altenburger (*1841 - /1896) svoj erb Oravského Podzámku. Ako erbové znamenie navrhol heraldicky stvárnené opevnenie s dvoma vežami a bránou, symbolmi horného a dolného Oravského hradu. Nad opevnenie umiestnil malý štít s krížom, ktorý symbolizuje templárov, ktorí mali údajne založiť horný hrad. Altenburger navrhol aj farby erbu. Jeho erb zostal zachovaný ako kresba ceruzkou.

Zaujímavou otázkou je, kde sa vzal templársky kríž na Altenburgerovom erbe Oravského Podzámku. Napriek tomu, že súčasná historická spisba odmieta teóriu o usadení sa tohto známeho bojovného rádu na území dnešného Oravského Podzámku, ako aj založenie samotného Oravského hradu templármi, v 18. a v 19. storočí boli tieto názory pomerne rozšírené. Napríklad historici ako Gabriel Kolinovič-Šenkvický (*1698 - +1770) či Frigyes Pesty (*1823 - +1889), uvádzajú Oravský hrad ako sídlo rádu templárov. Spomínaný názor rovnako hlásal  ostrihomský kanonik Damian Fuxhoffer (*1741 - +1814). Vo svojom diele sa opiera o tvrdenia ďalších osobností, avšak uznáva, že aj v jeho dobe sú iné názory. Píše, že Oravský hrad bol voľakedy dvojitý, pričom ten horný, postavený na skalách, bol templárskym majetkom a ich sídlom. V takej atmosfére tvoril svoj erb G. Altenburger a svoj postoj vyjadril aj templárskym odkazom na ňom. Symbolika dvojitého hradu horného a dolného sa premietla do dvojice veží.

Vznik súčasného erbu Oravského Podzámku, ako uviedol samotný autor erbu J. Novák, bol iniciovaný tvorbou publikácie Slovensko, prechádzky storočiami miest a mestečiek, ktorá bola publikovaná v roku 1994. Z tých dôvodov, už v roku 1993, začali práce na podobe erbu. J. Novák so svojimi spolupracovníkmi považovali znak na obecnom pečatidle za príliš komplikovaný a preto siahli po jeho zjednodušenom variante, ktorý vytvoril G. Altenburger. Erbové znamenie bolo vložené do neskorogotického dolu zaobleného heraldického štítu. V zmysle heraldických pravidiel erbovej tvorby, pri ktorej sa kladie kov na farbu a farba na kov, bolo zvolené sfarbenie samotného erbu, pričom v tomto prípade a nadviazalo na Altenburgera. V heraldike platí, že erb sa popisuje zo strany jeho nositeľa, pričom červená je najdôležitejšou heraldickou farbou.

Blazón erbu:
V modrom štíte na zelenej pažiti strieborné opevnenie po bokoch s dvoma červenostrechými vežami, uprostred s čiernou bránou preloženou strieborným mečom, rukoväťou prekrý vajúcim pažiť; nad tým všetkým striebro-červeno štie pený trojuhlý štít, preložený červeným gréckym tlapovitým krížom.

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, čiernej, červenej, zelenej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi, t.j. dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.